Základ neuro-vývojovej stimulácie (NVS) tvorí neuro-vývojová terapia. Testy a cviky vychádzajú z psychomotorického vývoja dieťaťa a sú prispôsobené tak, aby mohli byť používané aj pre väčšie skupiny detí. S NVS môžu pracovať odborníci, ktorí úspešne absolvovali teoretický aj praktický kurz „NVS Pohybom sa učíme“ v Inštitúte neuro-vývojovej terapie a stimulácie.

Program je rozdelený do 30 týždňov, pričom je možné ho podľa potreby cvičiť dlhšie. Cviky sa robia každý školský deň, približne 5 – 10 minút. Program je použiteľný pre celé triedy, nie iba pre deti so zjavnými poruchami učenia. Cviky sú rôzne, od jednoduchého dvíhania hlavy až po lezenie a používanie všetkých častí tela naraz. Cviky sa robia plynulým a kontrolovaným spôsobom. Cviky často napodobňujú pohybové vzorce 2 – 9 mesačného dieťaťa, ktoré sú základom pre všetky ďalšie cielené pohyby, ako sú napríklad pohyby jemnej motoriky. Množstvo cvikov sa prevádza v ľahu na zemi, čo pomáha pri rozvoji správneho držania hlavy a tela, pretože to je základ pre správne držanie tela v neskoršom veku. Zlepšuje sa schopnosť používania a rozlišovania pravej a ľavej strany tela, rovnako tiež hornej a dolnej časti tela (čo je základný predpoklad pre správnu koordináciu).

Medzi najdôležitejšie princípy NVS Pohybom sa učíme patrí to, že u detí najskôr začíname rozvíjať rovnováhu a kombinujeme inhibíciu primárnych reflexov so zlepšením sa senzorickej integrácie, a až neskôr pridávame ďalšie zručnosti. Ďalším dôležitým princípom je to, že NVS využíva prirodzený kraniokaudálny smer vývoja, to znamená smerom od hlavy dolu. Bez toho, aby sme správne držali hlavu, sa správne nevyvinú ani ďalšie pohybové stereotypy.

Cviky sa musia robiť v určitom poradí. Keď sa všetky deti naučia cviky vykonávať úplne automaticky, môže skupina pokračovať ďalšími cvikmi. Cviky sa cvičia čo najpresnejšie. Čím sú ale deti mladšie, môžeme cviky vykonávať  dynamickejšie (rýchlejšie). Každý deň sa (väčšinou) cvičí jeden cvik na rovnováhu alebo bodymap, potom jeden cvik na prímárne reflexy v ľahu na bruchu, jeden na chrbte a posledný cvik je na ukľudnenie alebo na posilnenie integrácie senzorických funkcií. Je ale nutné zdôrazniť, že tento program trvá 9 – 12 mesiacov. Každý školský deň sa cvičí cca 10 minút. Pokiaľ sa necvičí denne, výsledky nebudú natoľko uspokojivé.

Každé bábätko reaguje na podnety vrodenými primárnymi reflexmi. Tieto reflexy spôsobujú automatické, stereotypné pohyby, ktoré pomáhajú dieťaťu pri procese pôrodu a majú životne dôležitú funkciu v prvých týždňoch života.  Ich vybaviteľnosť pretrváva do určitého stupňa vývoja a potom sa vytráca – v závislosti na stupni vývoja centrálnej nervovej sústavy (CNS). Vďaka primárnym reflexom sa mozog postupne naučí správne kontrolovať fungovanie tela: napríklad spracovanie vizuálnej a zvukovej informácie, získavať rovnováhu a priestorové videnie, hrubú a jemnú motoriku, koordináciu ruka-oko atď.  

Psychomotorický vývoj prebieha v priamom súlade s postupným rozvojom rovnováhy, orientačných zručností, koordinácie pohybom a sily svalov celého tela. Úroveň zvládnutia týchto zručností sa potom podpíše na spôsobe zapojenia hlavy, lopatiek, ramien, chrbtice, panvy a nôh do vzpriamovania. Rozvoj rovnováhy, orientačných schopností, koordinácie pohybov a sily svalov ale súvisia s aktivitou primárnych reflexov, a tak je vývoj psychomotorických zručností priamo ovplyvnený aktivitou primárnych reflexov.

Primárne  reflexy sú ale nepodmienené reflexy, ktoré sú organizované na nižšej úrovni riadenia (vychádza z mozgového kmeňa) a ich vybaviteľnosť by mala byť možná iba v raných fázach vývoja alebo pri neúplnom vyzrievaní CNS. Pokiaľ kontrola vyššími mozgovými funkciami nad primárnymi reflexmi nie je dostačujúca, môžu tieto reflexy zostať aktívne aj v neskoršom veku. Mnoho z nás má aspoň jeden pretrvávajúci primárny reflex. Pokiaľ ale pretrváva niekoľko primárnych reflexov, môžu byť kontraproduktívne pre optimálny neurologický vývoj. Primárne reflexy môžu potom postihnúť zmyslové vnímanie, rovnováhu, koordináciu pohybov a schopnosť učenia. Prípadné postihnutie aj iba jednej funkcie negatívne ovplyvňuje aj ostatné funkcie.

Preto kvôli pretrvávajúcim primárnym reflexom niektoré deti vo svojom vývoji zaostávajú a majú aj problémy v škole. Podľa výskumov má napríklad 92% detí s ADHD niektorý pretrvávajúci reflex a poruchu rovnováhy. Ďalšie výskumy potvrdili aj súvislosť medzi problémami s čítaním (dyslexiou) a pretrvávajúcimi primárnymi reflexmi. Problémy spôsobené primárnymi reflexmi môžu pretrvávať aj do dospelosti, niektorí dospelí potom napríklad ťažko zvládajú stres každodenného života.